Otázka:

Jedná sa o výpočet jednoplášťovej plochej strechy s vnútornými zvodmi.
Jedná sa o objekt tréningovej haly zimného štadióna. Dochádza tu k tepelnému toku hore i dole –oboma smermi, preto je parozábrana navrhnutá na spodnej i na hornej stane. Pož. odolnosť strechy má byť 30 minút preto nie je použitý XPS.
Program teplo mi neumožnuje preukázať opodstatnenosť parozábrany na oboch povrchoch, lebo ked zadám te -11 st. C a 83 % vonk.  vlkhosť, tok z hora dole, ti=5 st. C a vlhkosť vn. 80% bilancia vodnej pary je priaznivá.
Strecha teéningovej haly by mala mat podla mna parozíábranu na oboch povrchoch. Ja však neviem preukázať výpočtom že ked bude len na spodnom povrchu tak celoročná bilancia pary bude nepriaznivá – a dať tak investorovi dôkaz o opodstatnenosti návrhu s dvoma parozábranami.
Posielam aj správu so vzt s definovaným vnút. prostr...

S1 Strecha

Poloha: všetky horizontálne strešné plochy, vrátane arkierov, a prehĺbenia strechy pod VZT
Skladba:

  ALT. 1

-          hydroizolácia prevedená z pvc fólie Fatrafol 810 kotevná k podkladu. systémovými tanierovými  kotvami zn. SFS        2 mm

-          parozábrana  ktorej  faktor difúzneho odporu je minimálne 350 000 ak sa nedocieli primárnou hydroizolačnou vrstvou  2 mm

-          tepelná izolácia z minerálnych hydrofobizovaných vlákien, pevnosť v tlaku 70 kpa                                                     100 mm

      tepelná izolácia z- minerálnych hydrofobizovaných vlákien  pevnosť v tlaku 50 kpa                                                    160 mm

-          parotesná zábrana  , ktorej faktor- difúzneho odporu je minimálne 350 000 .

Alt. Je možné použiť asfaltový pás za studena samolepiaci 0,05 -2,5 mm spolu                                                                 266- mm

Podklad.
            -          Nosná konštrukcia trapézový plech na oceľových väzníkoch
            -          Úprava podkladu je súčasťou časti oceľových konštrukcií
Spádovanie
            -          Strecha je spádovaná v nosnej konštrukcii
            -          Tam kde nie je spád v nosnej konštrukcii je spád vytvorený z tepelnej izolácie formou vložených klinov, dodržať spád min. 3% -jedná sa o úseky pri atike a pri šachtách  inštalačných jadier  vystupujúcich nad rovinu hydroizolácie.
Odvodnenie:
             -          Odvodnené je riešené do budovy
             -          Vpuste sú lokalizované pri atike a v úžľabiach
Poznámka:
-          Prestupy cez strešné vrstvy sú riešené lepením na podkladovú konštrukciu s ukončujúcimi lištami.
-          Tmelenie systémovým  trvale plastickým vodonepriepustným polyuretánovým tmelom v dodávke pvc fólie.
-          V dodávke strešnej fólie sú ukončujúce poplastované plechy, rohové a kútové poplastované plechy.
-          Kotvenie stešnej fólie previesť systémovými kotviacimi tanierovými hmoždinkami zn. SFS skrz vrstvy tepelnej izolácie. Po začatí kotvenia strešnej fólie sa prevedie odtrhová skúška a na jej základe sa bude pokračovať v ďalších prácach na kotvení pvc fólie.
-          Parozábrana bude spájaná do súvislej celistvej membrány .  Olemovania prestupov skrz parozábranu olemovať v zmysle technologického predpisu výrobcu parozábrany.  Parozábranu vyviesť na zvislé konštrukcie prenikajúce skrz rovinu strešnej hydroizolácie a tam ju systémovo ukončiť na konštrukcii.
-          Strešné vtoky sú vykázané v časti Zdravotechnika, a budú prevedené ako dvojúrovňové , takého typu aby zabezpečovali aj odvod kondenzu z vrstvy parozábrany.

Otázka:

...jak správně použít Váš program Teplo? Řeším úlohu, jak zjistit zhoršení tepelné vodivosti materiálu vlivem zabudované vlhkosti. Pokud zadám do Tepla hodnotu zabudované vlhkosti Ma, projeví se to ve výsledku pouze při uvažování kondenzace vodních par. Existuje v programu nějaké skryté políčko, které je třeba odškrtnout nebo by se to řešilo jinou cestou?

Otázka:

...lze v programu Teplo zohlednit součinitel difúze vodní páry u perforované hydroizolace (např. Bitagit S)?...

Otázka:

ve firmě máme program teplo 2009 a ztráty 2009. Rád bych se zeptal, zda je možné použít vypočtené přibližné měrné potřeby tepla E1 (kWh/m3,rok) pro stanovení měrné potřeby tepla na vytápění kWh/m2, rok), tzn. že E1 vynásobím obestavěným prostorem a podělím podlahovou plochou, a zda je tento parametr možné použít jako hodnotu měrné potřeby tepla na vytápění v programu Zelená úsporám?

Otázka:

obracím se na Vás s dotazem týkajícím se hodnocení kondenzace vodní páry v konstrukci podlahy na zemině. Při standardních okrajových podmínkách (i = 21°C/50%, e = 5°C/100%) bude běžně používaná skladba podlahy na zemině (roznášecí žb deska tl. 60 mm, separační PE fólie s koef. difuze sníženým na 1/3, EPS 150 S tl. 100 mm, 2 x asfaltový pás tl. 2 x 4 mm) hodnocená programem TEPLO nevyhovující z hlediska bilance zkondenzované vodní páry v ročním cyklu podle ČSN EN ISO 13788. Podle ČSN 730540 je ale kce vyhovující (kondezátu je méně než 0,1 kg/m2,rok a vypařitelné množství vodní páry je větší). Jak by se měl tento výstup interpertovat? Je skutečně konstrukce nevyhovující?